Čo bude predchádzať odchodu na našu službu? Ako sa budeme cítiť po príchode na službu?  Čo budeme prežívať po dlhšej dobe na mieste? Ako sa vyrovnať so svojimi pocitmi? A čo kultúrny šok verzus my? Zvládneme to? Na tieto a podobné otázky sme sa snažili hľadať odpovede na našom minulom stretnutí.

Náš kurz sa konal koncom minulého týždňa a síce 23.- 24. 4. 2021. Vzhľadom na pretrvávajúce nepriaznivé epidemiologické pomery v republike mohlo aj toto, v poradí už šieste stretnutie prebehnúť opäť výlučne v online priestore. Rovnako, ako aj minule, tak aj teraz patrí veľká vďaka Jardovi, Helče a celému týmu, že sa si pre nás pripravili obohacujúci a zároveň pútavý program. Napriek sťaženým technickým podmienkam sa im podarilo celé podujatie bez technických komplikácií (opäť) perfektne zvládnuť.

Ako už je akosi zvykom, tak sme sa stretli na diaľku už v piatok večer od 19:00 do 21:00. Hneď zo začiatku pod vedením Mateja absolvovali akoby „rozcvičku”. Tvorili sme auto-každý mal nakresliť nejakú časť auta a postupne sme na monitore skrz naše kamery vytvorili portrét auta. Druhá aktivita spočívala v tom, že sme mali spoločne jeden po druhom počítať do 20. Vždy keď dvaja povedali rovnaké číslo naraz, tak sme začínali od začiatku. Ako možno badať, cieľom rozcvičky bola vzájomná kooperácia a uvedomenie si jej významu. Po rozcvičke nám Markéta Pavelková rozprávala o psychohygiene a syndróme vyhorenia. O svojich skúsenostiach a technikách psychohygieny sme potom diskutovali v skupinách. Piatkový večer sme zakončili ako ináč, než modlitbou a slovkom na dobrú noc.

Sobotňajší blok kurzu sme začali opäť rozcvičkou. Tento raz však šlo o telesnú rozcvičku. Snažili sme sa ovládať súčasne pravé a ľavé končatiny pri rôznych pohyboch. Po rozcvičke a diskusii o tom, ako sme ďaleko s očkovaniami, praxami a komunikáciou so zahraničím etc. sme si dali krátku pauzu, po ktorej sa nám doobeda venoval pán Pavel Nováček z Univerzity Palackého v Olomouci. Tento milý pán nám rozprával do obedovej pauzy o tom, ako je to vo svete s chudobou, o jej minulých aj terajších dôvodoch a najrozmanitejších okolnostiach a taktiež o faktoroch podporujúcich šírenie chudoby, o rozvojových teóriách, rozvojovej spolupráci atď. Po tejto prednáške sme mali dvojhodinovú pauzu na obed a odpočinok.

Od 14:00 sme sa opätovne stretli, tento raz nad témou byrokracia. Dozvedeli sme sa veľa užitočných vecí ohľadom toho, čo všetko nás čaká a neminie pred tým, ako vycestujeme. Keď to zhrniem, tak sme sa dozvedeli, že odcestujeme s fasciklom najrôznejších potvrdení od lekárov, úradov a zo SADBY. Táto časť bola hojne diskutovaná, pretože každá naša cieľová destinácia vyžaduje trošku odlišné dokumenty. Hoci je byrokracia náročná, my to aj s pomocou čerstvo nadobudnutých informácií dozaista zvládneme!

Ďalší blok kurzu sa po krátkej pauze niesol v duchu scénky Maky a Nelči o tom, akými fázami si dobrovoľník počas svojej služby prejde. Na základe tejto scénky sme sa rozprávali o tom, na aké fázy nášho duševného rozpoloženia počas služby sa máme prichystať a samozrejme ako sa s každou fázou správne popasovať. V tomto bloku sa k nám pripojili aj bývalí dobrovoľníci (Dominik, Kuba, Honza), ktorí sa s nami podelili o ich cenné skúsenosti z ich služieb. Mali sme možnosť dopýtať sa ich na to, čo nás zaujímalo, čoho sme aj patrične využili.

V poslednej časti sobotňajšieho programu sme sa modlili za dobrovoľníkov- za seba navzájom.  Po modlitbe sme opäť diskutovali nad otázkami ohľadom našich služieb. Popri tom nám je Dominik povedal pútavé slovko o tom, aká bola jeho cesta k saleziánom. Dotyčný sa totižto stal neskôr po službe saleziánom.

Záverom chcem určite poďakovať celému tímu a síce Helči, Maki, Nelči, Jardovi & Jardovi a samozrejme Matejovi za to, že nám opäť pripravili obohacujúci kurz. Ďakujem/e!

Jano Mihál